Obec Hronsek sa nachádza 10 km južne od Banskej Bystrice smerom na Zvolen a leží v blízkosti rieky Hron. Prvé písomné zmienky pochádzajú z roku 1250, kedy toto územie bolo súčasťou zvolenského panstva. Má len niečo nad šesťsto obyvateľov, ale môže sa pochváliť až tromi historickými pamiatkami – Dreveným artikulárnym kostolom s neďalekou drevenou zvonicou, Goticko - renesančným kaštieľom a Soosovsko - Géczyovským barokovým kaštieľom.

Kostol sa zaraďuje medzi unikátne drevené kostoly, ktoré sú pozoruhodné svojou technológiou výstavby. Museli byť postavené iba z dreva a pri ich stavbe sa nemohli používať kovové klince. Na Slovensku sa zachovalo ešte asi 50 takýchto drevených sakrálnych stavieb pochádzajúcich zo 16. - 18. storočia. Drevený artikulárny kostol v Hronseku patrí medzi päť  podobných stavieb, ktoré boli postavené po roku 1681.

História vzniku artikulárnych kostolov má počiatky v záveroch Viedenského mieru z roku 1606, v ktorých sa hovorilo o náboženskej slobode veriacich. Zásluhou kežmarského grófa Imricha Tökölyho, s podporou ľudu a tiež francúzskeho dvora sa podarilo donútiť rakúskeho cisára Leopolda I. zvolať v roku 1681 do Šoprone snem. Na sneme sa potvrdili náboženské slobody a evanjelikom sa povolilo postaviť v jednej stolici dva kostoly. Pre severnú časť zvolenskej stolice bola vybratá obec Hronsek a pre južnú časť Ostrá Lúka. Žiaľ, artikulárny kostol, postavený v roku 1742 v Ostrej Lúke, bol počas druhej svetovej vojny zničený.

V období silného katolicizmu výstavba protestantskej cirkevnej stavby nebola jednoduchá. Šopronské artikuly, články 25 a 26 (z latinského slova artikula – článok, odsek zmluvy) stanovovali prísne podmienky:
- kostol musel byť postavený celý z dreva, bez použitia kovových prvkov
- kostol nesmel mať vežu
- vchod do neho nemal byť priamo z ulice
- musel byť postavený za jeden rok

Úlohou habsburských úradníkov bolo čo najviac sťažiť výstavbu kostolov. Podobne to bolo i  v Hronseku, na stavbu vybrali miesto v blízkosti Hrona, na bahnitom, premočenom území. Napriek tomu kostol nebol nikdy zatopený.

S výstavbou kostola sa začalo 23.októbra 1725 a v jeseni, 31. októbra 1926, v deň pamiatky Lutherovej reformácie, bol kostol vysvätený. Autor stavby nie je známy. Kostol, ktorý má pôdorys v tvare kríža, je vysoký 8 m, dlhý 26 m a 11 m široký. Má 5 vchodových dverí a 30 okien.  Stavba má konštrukciu z masívneho dubového a ihličnatého dreva, použité sú klasické tesárske spoje a drevené kolíky.  Prístrešky pri vchode, dubové stĺporadie na chóroch  a pod chórmi, zdobené vyrezávaným jónskym ornamentom sú prvkami škandinávskej architektúry a z toho sa dá usudzovať, že na stavbe sa podieľali nórski alebo švédski remeselníci. Nájdu sa aj nemecké stavebné prvky. Klenba má tvar prevrátenej lode. Lavice vo vnútri kostola sú umiestnené stupňovite a ich kapacita je 1 100 osôb. Na šindľom pokrytej streche sú tri kríže a tiež kohút, ako symbol reformovanej cirkvi.  

Interiér kostola tvorí barokový oltár z 18. storočia s drevenou stĺpovou architektúrou s obrazom Zoslanie Ducha od Samuela Kialoviča z roku 1771. Od tohto majstra sú aj ďalšie barokové obrazy – Zvestovanie, Narodenie, Abrahám obetuje Izáka, Ukrižovaný, Zmŕtvychvstanie, Nanebevstúpenie Pána, ktoré sa na oltári vymieňajú podľa cirkevných sviatkov. Erby šľachtických rodín z okolia, ktorí podporovali evanjelickú cirkev, držia anjeli nad oltárom. Vyrezávaný ornament na dolnej časti chórov symbolizuje slovanskú vzájomnosť, má tvar lipového listu. Interiér dopĺňa drevená kazateľnica  s bohatou ornamentálnou výzdobou, krstiteľnica z roku 1726 a štyri mosadzné svietniky z rokov 1757 a 1759. Zachovaný je aj barokový organ z roku 1764, ktorý je umiestnený nad oltárom. Organ pochádza od majstra Martina Podkonického z Banskej Bystrice a patrí medzi vzácne barokové organy. Richtár Martin Hudec z Veľkej Lúky daroval kostolu luster, ktorý bol pôvodne pozlátený.

Súčasne s kostolom bola postavená aj baroková zvonica s rovnakou architektúrou, pokrytá šindľovou strechou a so zvonom z 18. storočia.

Na priestranstve okolo kostola rastú štyri mohutné lipy, dve z nich boli vysadené počas stavby kostola. Dňa 15. septembra 1847 bol v tomto kostole sobášený slovenský spisovateľ Andrej Braxatoris Sládkovič s Antóniou Júliou Sekovičovou z Hronseku.

Najstaršou pamiatkou v Hronseku je goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576. Kaštieľ Roth -Tökölyovcov  bol pôvodne vodný hrad opevnený obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou s padacím mostom. Slúžil ako opevnenie proti Turkom. Počas rákoczyovského stavovského povstania (1703 – 1714) sa v ňom údajne razili mince. Je známe, že v kaštieli istý čas žil Zsigmond Géczy, otec Juliany Korponayovej – Géczyovej, ktorá bola hlavnou postavou románu Móra Jókaiho Levočská biela pani. V 20. storočí bol hrad čiastočne prestavaný a na jeho obnove sa pracuje i v súčasnosti.

Soosovsko – Géczyovský barokový kaštieľ bol postavený v roku 1775. Má tvar obdĺžnika s kruhovými baštami v každom rohu. Fasáda je zaujímavá pre svoju bohato členenú  rokokovú výzdobu. V interiéri sa nachádzajú  klenby. Okolo kaštieľa je veľká zámocká záhrada, v ktorej rastie  vzácna lipa, stará viac ako 200 rokov a mohutný dub. Lipa je vysoká 25 m, obvod kmeňa vo výške jedného metra je takmer 500 cm a strom patrí medzi vzácne exempláre. Perličkou kaštieľa je to, že na ňom už 70 rokov pravidelne hniezdi Bocian biely.